Prikladám tento list pre lepšiu predstavu.
Týka sa to dvoch mojich súťažiacich.
- Pouličná sebaobrana /Masters/.
Ako môžu byť súťažiaci v Masters hodnotení ľuďmi, ktorých priemerný vek je 20, možno 23 rokov?
Obzvlášť na Majstrovstvách sveta?
a) Môj súťažiaci bol potrestaný – podhodnotený, pretože jeho druhý útočník na neho nezaútočil
hneď, bola tam 1-2 sekundová pauza, kým zaútočil.
Všetko ostatné bolo v poriadku. Technika, výkon so silou a energiou, skutočne silný útok, skutočná
obrana.
V 4. scenári bolo 5 útokov, 3 bez zbrane, 2 so zbraňou.
b) V prípade jeho súpera bola situácia podobná.
Obranca si z 1. útočníka len vytvoril štít…
Ale to podstatné bolo, že 2. útočník čakal, kým obranca dokončí 1. útočníka. Nesnažil sa nájsť
spôsob útoku, nájsť iný uhol pre svoj útok. Neprejavoval žiadnu bojovú aktivitu.
Nebol tam žiadny skutočný útok, žiadna /slabá/ energia útoku, žiadna /slabá/ technika útoku.
V 4. scenári boli iba 2 útoky bez zbrane.
c) Keď už hovoríme o pouličnej sebaobrane, musíme sa na celkový obraz pozrieť ako na pouličnú
bitku. Najdôležitejšia je práca obrancu, jeho techniky a taktika. Niekedy útoky nejdú jeden po
druhom, SÚ odstupy, ktoré obranca robí zámerne.
Skutočná pouličná sebaobrana nie je hra na počítači, je to skutočný boj na ulici. Ak túto divíziu
nazveme pouličnou sebaobranou, mali by sme sa na ňu pozerať ako na celok, hodnotiť celkový
obraz reality..
Len pre príklad:
Ak sa jeden chlap priblíži k dvom ďalším s úsmevom na tvári a otvorenými rukami a v druhom
momente začne bitku s jedným z nich, myslíte si, že ten druhý pôjde rovno, hneď po ňom?
Nie, v 90 percentách prípadov mu mozog zamrzne aspoň na 2,3 sekundy. Potom si uvedomí, čo sa
vlastne deje, a možno až potom začne niečo robiť. Možno.
Pravidlá sú v poriadku, pravidlá potrebujeme, ale je to väčšinou len teória – najmä v skutočnej
pouličnej sebaobrane. Popri tom musíme použiť svoje vedomosti, svoje skúsenosti, vlastnú hlavu, aby
sme dokázali urobiť správny úsudok.
Čo sa týka pravidiel, nemyslím si, že rozhodcovia ich v týchto dvoch prípadoch použili rovnako. Ak
porovnáme výkony týchto dvoch obrancov, môj študent bol a nesprávne posúdený a podhodnotený .
Som si tým istý.
Nezáleží nám na bronzovej alebo striebornej medaile. Na tom nezáleží. Dôležité je, že na
Majstrovstvách sveta – Svetovom Pohári, sa takéto chyby nesmú robiť. Dôležité je férová súťaž,
minimalizácia chýb a ak ich urobíme, ich náprava.
C-Viadal
Toto sa stalo môjmu 16-ročnému študentovi:
Bol na rozpise C-Viadal /ľahký sparing/.
Na stene boli dve veľké obrazovky, ktoré ukazovali zápasy súťažiacich. Ich súperov, poradie, koľko
zápasov v jeho divízii je pred jeho zápasom. Druhou kontrolou bola aplikácia v mobilných telefónoch
pre dvojitú kontrolu .
Mali sme 30 minút času, pred jeho zápasom boli 4 zápasy. To sme skontrolovali na obrazovke a pre
zdvojenú kontrolu sme to skontrolovali v aplikácii v telefóne. Rozcvičoval sa na chodbe vedľa hlavnej
haly a ja som mu dával technické pokyny. Celý tím ho pripravoval na zápas. Kontrolovali sme rozpis
na obrazovke a každé 2-3 minúty aj v telefónoch.
Potom počul svoje meno hovoriť do mikrofónu. -..Mimochodom, boli tam 2 alebo 3 mikrofónové
linky a mnohokrát všetky fungovali súčasne. Neboli sme si istí kvôli šumu a zmiešaným slovám zo
všetkých mikrofónov.
Znova sme skontrolovali obrazovku, jeho zápas bol podľa rozpisu stále na 4. mieste. Potom jeho
meno z obrazovky jednoducho zmizlo…
Okamžite som hovoril s organizátormi, s rozhodcami, s hlavným rozhodcom, s Vami, pán prezident.
Povedal som: „Môj študent sa rozcvičoval pred súťažnou halou, na chodbe, pretože vnútri nebolo
dosť miesta, ale vždy sme kontrolovali obrazovku.
Povedali: „Rozvrh sa zmenil, niekoľkokrát sme ho volali do mikrofónu, neprišiel na súťažnú plochu,
zápas sa skončil.“
Povedal som: „Vždy sme kontrolovali rozvrh na obrazovke, nerozumeli sme slovám v mikrofónoch,
najmä ak sa do nich rozprávalo súčasne.“
Povedali: „Musíte vždy počúvať mikrofón.“
Povedal som: „Na čo potom je tá nástenná obrazovka? Zmenili ste rozvrh, zavolali ste môjho chlapca
na zápas o 30 minút skôr, nástenná obrazovka stále ukazovala 4 zápasy pred ním a teraz hovoríte, že
je koniec…?“
Povedali: „Podľa pravidiel bola jedinou možnosťou, že s ním jeho súper bude chcieť bojovať. Ale keď
ho vyhlásili za víťaza, nechcel.
UWSKF Kniha pravidiel.
Povedal som: „Môj chlapec tvrdo trénoval, pripravoval sa na tento veľký Svetový pohár 6 mesiacov,
zaplatil veľa peňazí, prišiel sem zo Slovenska, aby ukázal, čo v ňom je. Nechcel len medailu, chcel
bojovať, prejaviť sa. Vy ste ho sklamali, všetci, pán prezident. Ako profesionál na tomto najvyššom
podujatí Svetového pohára ste sa mali pokúsiť nájsť riešenie.
* Čo tak toto?* Čo keby ste povedali…
***… Dobre, s tým zápasom už nič nenarobíme, je koniec… ALE, nájdeme spôsob, ako to vyriešiť.
Nájdeme ti súpera… možno by si mohol bojovať vo vyššej váhovej kategórii…
Takáto alebo podobná situácia sa stala príliš veľakrát, osobne som si ňou prešiel aj na súťažiach
nižšej, aj vyššej úrovne.
Môj študent chcel bojovať, bol pripravený, zohriaty- spotený, rozcvičoval sa.
Jemu by to bolo jedno, a mne tiež. On bol pripravený.
Ale, vy ste rozhodli… NIE, bol to koniec. Hotovo. Jeden zápas za nami.
Ale pre môjho 16-ročného študenta to bol možno koniec sveta!
A opakujem, nebola to jeho/naša chyba!
Vždy existujú pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. UWSKF používa svoju Knihu pravidiel.
Dobre, súhlasím.
Ale nemala by sa používať ako Biblia!
Na profesionalitu, spolu so skúsenosťami, ľudskosťou a vzájomným rešpektom by sa nemalo
zabúdať.
S pozdravom,
Miroslav Danihel
riaditeľ EKKA Slovensko
prezident SKKA