HISTÓRIA KAJUKENBO

    Kajukenbo bolo založené v roku 1947 v Palama Settlement na Oahu, Hawaii. V 40-tych rokoch minulého storočia bola Palama Settlement oblasť násilia.
Práve kvôli týmto náročným životným podmienkam, 5 majstri rôznych bojových umení sa rozhodli vytvoriť bojové umenie, ktoré by bolo praktické a efektívne na ulici. Predstava bola vytvoriť bojový štýl, ktorý by zahŕňal a spájal bojové umenie každého jedného z nich a boj by bol energický, rýchly a efektívny.

    Tí piati zakladatelia boli:
Adriano Directo Emperado – Kara-Ho Kenpo a Escrima
Joseph Holck — Judo
Peter Young Yil Choo – Tang Soo Do Shotokan Karate a Box
Frank Ordonez – Danzan ryu Ju Jitsu
Clarence Chang – -Chuan Fa

    Zakladatelia nasledovali v koncepte jednoduché pravidlo – Ak technika dôkladne fungovala na ulici /alebo jednoducho v boji…/, tak ostávala v systéme, ak
nefungovala, bola zo systému vypustená.Toto umožňovalo novému bojovému štýlu udržiavať si sebaobranný smer a zámer, a zároveň to napomáhalo k limitácii neefektívnych pohybov v bojových umeniach každého jedného majstra. Veľa cvičencov, a nasledovateľov Kajukenba, boli profesionálni vojaci, a tak, vďaka
nim, sa tento veľmi účinný sebaobranný systém veľmi rýchlo rozšíril po Americkom kontinente, a neskôr po Európe.

    MODERNÉ KAJUKENBO

    Kajukenbo naďalej pokračuje v prepájaní starých a nových poznatkov, pričom jeho primárne zameranie je stále realita a praktické využitie.
V školách sa učia a praktizujú tzv.“ nečisté techniky“ , ako údery na genitálie, útok na oči, hrdlo, ktoré sú úplne akceptovateľné tak, ako všetky iné techniky.
Podstatné je, aby sme sa po tréningu „“ všetci dostali zdraví domov „“. Na tréningoch sa zdôrazňuje kardio i sila. V kluboch rôznych štýlov Kajukenba, nie je
nezvyklé používať v tréningu pomôcky, ako: vrecia, lapy, a boxerské a grapplingov rukavice.

    V Kajukenbe existujú techniky, ktoré sú základom, a tvoria jadro celého systému. Ale na druhej strane, sú nepraktické, povrchné , ba až riskantné pohyby, ktorým sa
Kajukenbo školy snažia vyhýbať a vystríhať sa ich. Väčšina učebných plánov Kajukenbo škôl zahŕňa obranu proti úderu, kopu, držaniu, obranu proti útoku s nožom, palicou, strelnou zbraňou. Aj keď všeobecné a základné znalosti obrany proti týmto útokom sú v Kajukenbo školách prakticky podobné, veľa škôl využíva možnosť dalších variácií. Prehlbovanie poznatkov, vkladanie do systému nových vecí, ktoré na ulici fungujú, vyvarovanie a vystríhanie sa pohybov a technik, ktoré naopak, nefungujú, sebaobranný systém Kajukenbo neustále obohacuje.

    Kajukenbo reprezentuje inováciu. V každej generácii, a pamiatke, ktorá sa prenáša z majstra na študenta, sú zmeny, ktoré sú neodvratné a potrebné.
Sigung Donna Ramos – Burns zaradila do jemnejšej strany Kajukenba Jogu, Pilates a Meditácie.
    Vytvorením toho programu sa sústredila hlavne na ženy, ktorým pomohla si uvedomiť ich možnosti a schopnosti v tomto štýle.
Majster Dona Ramos- Burns pokračuje vo výuke formou workshopov na Univerzitách celej Kalifornie.

    TECHNICKÉ STUPNE

Kyu – žiacky / študentský / technický stupeň.

DAN – majstrovský technický stupeň.

        ŽIACKE TECHNICKÉ STUPNE

        MAJSTROVSKÉ TECHNICKÉ STUPNE A TITULY

    KAJUKENBO VETVY:

        EMPERADO

    Kenpo „ Emperado Metoda“ , alebo Tradičný Tvrdý Štýl.

    Štýl tréningu bol extrémne tvrdý, a brutálny. Cieľom bolo byť nepremožiteľný na ulici, prečo študenti zápasili v plnom nasadení, plným kontaktom. Emperado mal motto “ Tréning nekončí, pokiaľ nevidím na zemi krv“. Jeho ďalším výrazom bolo “ Bolesť je najlepší učiteľ“. Jeho filozofia bola, že ak sa niekto bál bolesti, bol porazený hneď po prvom údere, ktorý dostal.

    V roku 1959 pokračoval v pridávaní Kung Fu do Kajukenba, vsúvaním a zaraďovaním plynulejších kombinácií, tvrdých a mäkkých techník. Odvtedy Kajukenbo dokazuje, že je založené na neustálom zdokonaľovaní a zaraďovaní nových, lepších a praktickejších vecí do systému.

    Kajukenbo, ako umenie začalo pomaly naberať na popularite, a Emperado mal v krátkom čase 12 Kajukenbo škôl na Hawaii, čo vytváralo druhý najväčší reťazec škôl v tom čase.

     Joe Halbuna, Charles Gaylord, Tony Ramos a Aleju Reyes, ktorí dostali svoje zaslúžené čierne pásy od Emperada, priniesli Kajukenbo do Spojených Štátov – na pevninu, v roku 1960. Každý z nich otvoril vlastnú Kajukenbo školu v Kalifornii. Tony Ramos trénoval, a vymieňal si myšlienky a metódy s majstrom, ktorého meno bolo Bruce Lee.

Verzia Tonyho Ramosa, známa ako “ Metóda Tonyho Ramosa“, je udržiavaná a šírená mnohými inštruktormi.

        TUM PAI

Tum Pai originál štýl by mohol byť založený majstrami: Adriano D. Emperado, Al Dacascos a Al Dela Cruz, aby bol vytvorený pokročilý štýl Kajukenbo systému.

V polovici 60-tych rokov boli dosiahnuté výsledky Tum Pai združené a vložené do názvu Chuan Fa.

    Jon A. Loren začal zaraďovať concept Tai-Chi a Južného Sil-lum do jeho Kajukenbo hodín. Toto bolo nazvane a volané Severné Kajukenbo až do roku 1976. V roku 1976, počas jeho pobytu na Havaii, Jon A.Loren demonštroval jeho koncept a techniky, a požiadal, aby štýl mohol opäť nazvať TUM PAI, a pokračovať v jeho šírení. Emperado schválil a povolil túto požiadavku, a zároveň potvrdil, že original Tum Pai nasledovalo odlišnú cestu než upravené Tum Pai mäkký štýl.

        CHUAN FA

    Na začiatku 60-tych rokov, na Havaii Adriano Emerado spolu s jeho študentami Al Dacasosom a Al Dela Cruzom združili a zaradili inovované prvky Tum Pai a iných bojových umení do ich Kajukenbo tréningu. Neskôr bolo zrejmé, že už nerobia naďalej Tum Pai, a že by to malo byť nazvané inak.

     V polovici 60-tych rokov sa Al Dacascos presťahoval do Severnej Karolíny, a pokračoval v tréningu Severných a Južných štýlov Sil-lum Kung Fu, na zlepšenie jeho Kajukenbo tréningu.

Bolo to v roku 1965, kedy názov Chuan Fa bol predstavený.

        WUN HOP KUEN DO

Bojový štýl Wun Hop Kuen Do bol založený majstrom Al Dacascosom, a v čínštine znamená „kombinácia štýlu pästného umenia“.

Wun Hop Kuen Do techninky sú založené, a úplne sa stotožňujú s Kajukenbo systémom.

Tento bojový štýl zlučuje techniky viacerých štýlov, vrátane Severného a Južného systému a Escrima.

    Odkedy bol tento štýl objavený a založený, nie je plne uzavretý. To znamená, že cvičenci tohto štýlu sa stále snažia o zlepšenie vkladaním ďalších užitočných techník do štýlu. Okrem toho, filozofia pre zostávajúce „neukončené, neuzavreté“, platí aj pre obranné techniky, v zmysle “ nie je predpísaná obrana na daný útok“, takže riešenie obrany je podľa danej situácie a daného momentu. Táto myšlienka vedie k sebaobrane, ktorá je kreatívna, a dovoľuje rozmýšľať o tom, aká reakcia na daný útok je najlepšia. Toto je jedna z primárnych vecí, ktorá oddeľuje tento štýl od viacerých iných štýlov.

    Je to bojový štýl, ktorý vás učí myslieť vlastným spôsobom a použiť vlastnú hlavu a “sedliacky rozum“, aby ste jednoducho vedeli spraviť ďalší krok.

    Sú tu mnohé drily na nácvik tohto druhu plynulosti a kreatívnosti, ktoré vedú k schopnosti reagovať reflexívne na každú situáciu , čo je v kontraste s mnohými inými tréningovýni metódami, kde sa kopírujú techniky, ktoré sú mnohokrát nepraktické, a v reálnej sebaobrane často nepoužiteľné.